Na začiatok sa však musím uistiť, že viete, ako to chodí u nás, na Slovensku. Neverte Tí-Mobajlu, u nás žiaden Santa nehrozí, veď by sa ani cez komín nezmestil! Naši malí zvedavci túžobne očakávajú príchod Mikuláša či Ježiška. V susedných krajinách je väčšinou situácia podobná ako u nás, avšak v Rusku vyráža do akcie Dedo Mráz, ktorý v sprievode Snehulienky cestuje po celom Rusku a obdarúva deti. A možno aj Snehulienku (if you know what I mean). Biela brada, veľký pupok, láskavá tvár a červený kostým. Nikomu netreba predstavovať takto vyzerajúceho starého pána. Ale ak by ste mali nábeh na Alzheimera, ako má, pravdepodobne, aj on, je ním Santa Claus a stará sa o vianočnú radosť detí v USA i v Kanade. Kanaďania pre neho majú dokonca i francúzske meno - Pére Nöel. Tak ho, samozrejme, volajú i vo Francúzsku (you don´t say), avšak darčeky tam pod stromček ukladá vianočný duch. Zimomriavky? Briti svojho „darčekonosiča“ prezývajú Father Christmas, ktorý sa od Santa Clausa líši iba dlhším kabátom aj bradou. Tí zase musia byť niečo extra.
V Nemecku sa o darčeky stará niekoľko bytostí. Zvláštne, pri toľkej Nemeckej rezervovanosti by som tipovala, že deti si na darčeky musia sami zarobiť a neskôr si ich zaobstarať. Anyway, prvá z týchto bytostí zaúraduje už 6. decembra a volá sa, rovnako ako u nás, Mikuláš. Na ďalšie si deti musia počkať až do 24. decembra. Vtedy sa objaví jednak Ježiško a jednak vianočný duch menom Weinachtsmann. To je taký ten pupkatý červený fúzatý chlapík, čo vyzerá presne ako Mikuláš, ale viete... Mikuláš rozdáva darčeky aj v takom Poľsku a to by nemuselo byť všetkým Nemcom po chuti. Talianske deti netrpezlivo očakávajú príchod Ježiška, ktorého tam volajú Babbo Natale, avšak darčeky im nosí až 6. decembra trojkráľová čarodejnica Befana. Darčeky rozdáva z koša na chrbte. Originálne a užitočné, ak si teda chcete predĺžiť možný čas zaobstarávania darčekov (ako ja), presťahujte sa do Talianska!
V Severnej Európe je situácia odlišná. Vo Fínsku má zodpovednú úlohu nosiča darčekov tzv. Joulupukki, ktorému vypomáhajú piadimužíci. Tí vraj neposlušné deti odnášajú do svojho domova, do zimného kráľovstva za polárnym kruhom. Mohli by niekedy zavítať aj do parlamentu, to by ešte len boli Vianoce! O obdarovanie detí vo sa Švédsku stará - a teraz dávajte dobrý pozor - vianočný kozlík, ktorého spoznáte podľa červenej stuhy zaviazanej na jeho rohoch. Áno, presne ten z IKEY. Akože... To, že darčeky pre všetky deti na svete sa zmestia do jedných Santových saní som už nejako absorbovala, ale toto?! Kam by asi taký cap dal darčeky pre všetkých malých Švédov?! Do brady?! Iné vysvetlenie je, že vo Švédsku je poslušné len jedno, maximálne dve deti, pre ne by tento magic-cap ešte darčeky dokázal uniesť. No nič. Kým vo Švédsku je chudák capko na roznášanie tých dvoch darčekov sám, vianočnému kozlíkovi v Nórsku vypomáha vianočná koza. Tomu hovorím deľba práce, každý nesie po jednom darčeku. Tejto jeho kozej spoločníčke potom deti dávajú rôzne sladkosti, kým capkovi sa neujde ani len mandľová torta zo susednej IKEY.
Presuňme sa teraz do o niečo exotickejších lokalít. V Brazílii nosí darčeky Papai Noel, no ukladá ich väčšinou pod umelé stromčeky, tie „živé“ sa totiž v Brazílii veľmi nevyskytujú. Respektíve, aj vyskytujú, ale v dažďových pralesoch, kde neradno tieto stáročné stromy rúbať. Okrem značnej náročnosti by ste si doma mohli v korune objaviť neželaného hosťa v podobe opice či hada. Austrálčania si darčeky kladú taktiež pod umelé stromčeky (živé im totiž všetky zhoreli), občas dokonca bývajú zasadené v kvetináči. Klasickú štedrovečernú večeru nahrádza piknik pod holým nebom, keďže v Austrálií je počas vianočných sviatkov leto v plnom prúde. Takúto obmenu Štedrej večere môžete skúsiť aj u nás, ale koledujete si o hospitalizáciu jednak na JISke a jednak na psychiatrii. Japonským deťom radosť robí Hoteiosho, starý pán podobný nášmu Mikulášovi, ktorý má podľa legendy oči vzadu na hlave. Aj vďaka tomuto „faktu“ deti v tomto období poslúchajú o niečo viac. A potom sa čudujme tvaru ich očí, keď sa ho už od detstva snažia napodobniť!
No, mám pocit, že moja služba ľudu sa chýli ku koncu, navyše som zistila, že i mnoho ľudí predo mnou si dalo tú námahu a zdokumentovalo svetových darčekonosičov. Ak si nabudúce budete chcieť radšej prečítať niečo od nich, nebudem vám to mať za zlé. A ešte toto, o Santoch, čarodejniciach a japonských Mikulášoch je aj hra a dosť podporuje moju prebiehajúcu prokrastináciu. Prokrastinujte so mnou: www.vianocnykurier.sk
Nemáte za čo, pekné Vianoce! :)
