Táto úžasná kniha je vydarená zmes thrilleru, sci-fi a psychologickej drámy. Príbeh sa odohráva v neuveriteľne chladnej a depresívnej atmosfére dánskeho hlavného mesta. Smilla tu začína svoje pátranie po Esajasovom vrahovi, ale i po skutočnej láske a cesty k sebe samej.
„Žiaľ, pokiaľ ide o mňa, nie som si rovnako istá. Dostala som veľa a všeličo som chcela. A nakoniec nič poriadne nemám a poriadne neviem, čo vlastne chcem. Dostala som základy vzdelania. Cestovala som. Niekedy sa mi zdá, že som robila, čo som chcela. A predsa akoby m,a ktosi viedol. Akási neviditeľná ruka ma držala za krk, a zakaždým, keď som sa nazdala, že teraz urobím rozhodujúci krok k svetlu, zatlačila ma ešte hlbšie do siete kanálov, nachádzajúcich sa pod krajinou, ktorú nepoznám. Akoby bolo rozhodnuté, že musím preglgnúť určité množstvo splaškov, skôr než mi bude pridelené nejaké miesto na dýchanie."
Bravúrne napísaná prvá kniha plynule pokračuje druhou, ktorá sa odohráva na šírom mori. Tu sme svedkami najmä príbehu s jasnými prvkami thrilleru, čo však nie je o nič menej pútavé ako predchádzajúca kniha. Tretia časť opisuje udalosti po vylodení sa v Grónsku a je hlavne sci-fi, niečím pripomínajúce Brownov Bod klamu.
Peter Hoeg nám teda ponúka premyslený mrazivý príbeh a postavy len umocňujú jeho hodnovernosť. Vynikajúco napísaná je postava Smilly - Grónčanky, osamelej štyridsiatničky, vďaka minulosti neschopnej akéhokoľvek hlbšieho citu. Keď sa však zblíži s malým Esajasom, niečo sa v nej zlomí a aj ona začne túžiť po láske a porozumení. Tieto jej duševné stavy zdôrazňuje „ja-rozprávanie", čo nám pomáha uveriť autentickosti pocitov.
„A ja - kto som ja? Som vedkyňa, pozorovateľka? Som ktosi, kto dostal šancu vidieť život sčasti zvonka? Z bodu vytvoreného z rovnakého dielu samoty a nadhľadu? Alebo som jednoducho patetická?"
Tú istú úlohu plní aj atmosféra. Prostredie mrazivej Kodane, či ešte chladnejšieho Grónska by len v málokom nevzbudila pocit beznádeje a celkovej nepotrebnosti vo vesmíre. Mne tiež zopár dní trvalo, kým som sa prestala podobnými myšlienkami zaoberať, a to som o tom len čítala. Nedokázala by som žiť v prostredí, kde si tričko s krátkym rukávom môžete obliecť maximálne jeden týždeň v roku.
Celkovo sa kniha nesie v duchu nepríjemnej depresie a hoci je doplnená skvelým príbehom, máte pocit, že sa jej tak ľahko nezbavíte. Ak sa budete cítiť zle a budete sa chcieť cítiť ešte horšie, kniha je určená práve vám. Odporúčam čítať po častiach, aby ste dokázali všetky tie pocity vstrebať, neunikla pointa a nepreskočilo vám z toho. Optimálna dávka by mohla byť tak 3-4 kapitoly na deň, najlepšie sa hodí do upršaného popoludnia.
Autor knihy - Peter Hoeg