reklama

Pre toto sa oplatí žiť

Ak ste si po mojich predchádzajúcich článkoch zvykli na iróniu a satiru, a ak sa vám to ešte aj páčilo, musím vás sklamať. Chcem napísať niečo hodnotné. A tak, keď pripravujem ten kvázi hodnotný článok, dovolila som si uverejniť sem zatiaľ posledný z mojich článkov satirického typu. Tentokrát sa z nikoho nevysmievam, nikoho neurážam, neuverejňujem žiadnu fotku, s ktorou by som mohla mať problémy. Je to skrátka len sloh. Obyčajná próza, ktorá však istým spôsobom odráža môj pohľad na život. Istým spôsobom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

 Štyri hodiny poobede, slnko praží a vy vychádzate z budovy, v ktorej pracujete. Po dnešnom dni skutočne túžite len po pokoji a oddychu. No to ešte veľa vody pretečie... Máte totiž pred sebou nejaké povinnosti.

 No prv, než sa rozhodnete, čo skôr, zbadáte známu, ako kráča rovno k vám s ustarosteným výrazom na tvári. Zo slušnosti (a zo zvedavosti) sa spýtate, čo sa jej stalo, vo viere, že váš rozhovor sa skončí skôr, ako sa začal, lebo nebude chcieť o svojich problémoch hovoriť. No ona si vám začne vylievať srdce a rozpráva sa vlastne sama so sebou, lebo vy ste myšlienkami úplne inde: Prečo mi tu vykladá niečo o tom, že syn bratranca z maminej strany neuspel v konkurze, od ktorého si tak veľa sľubovala celá rodina? Po vyše polhodine únavného monológu sa s vami rozlúči so slovami: Tak pa a dúfam, že ty také problémy nikdy mať nebudeš. A beží preč. To však netuší, že vy tieto problémy máte od chvíle, ako ste ju stretli.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Ostanete stáť s otvorenými ústami, pokrútite hlavou a ponáhľate sa do vášho obľúbeného butiku. Odložili vám tam ten úžasný top, po ktorom túžite už dva týždne. Rezervácia platila do pol piatej a už je takmer trištvrte, so škodoradostným úsmevom vám pripomenie tá najnesympatickejšia predavačka na svete. Práve sme ho predali, ľutujem, dodá nepresvedčivo. So zaťatými zubami sa teda vyberiete do obuvi na opačnom konci mesta, aby ste si kúpili tie skvelé topánky, ktoré ste si chceli obuť na sestrinu stužkovú.

 Cestou preklínate známu, že vás obrala o top a čas. Preklínate predavačku, že vám ten top neodložila iba o pätnásť minút dlhšie. A preklínate aj všetkých naokolo, že vám neuhnú z cesty. Konečne vojdete do obuvi a srdce vám zamrie, keď zbadáte, ako si nejaká pani (najlepšie roky má už dávno za sebou) pochvaľuje vami vytúžené topánky, ktoré má práve na nohách. Asi si ich vezmem, vraví predavačke. No skôr než začnete plánovať ako by ste jej v tom zabránili, už si ich spokojná odnáša v krabičke. Slzy na krajíčku, krv sa vám hrnie do tváre, najradšej by ste si vytrhali všetky vlasy. Vyčerpaná sa vlečiete po meste, ani neviete kam a premýšľate, prečo sa všetko zlé musí stať práve vám a práve dnes. Deprimovaná vojdete do najbližšej cukrárne a objednáte si štyri druhy zákuskov dúfajúc, že aspoň tie už nie sú vypredané a k tomu dve šálky najsilnejšej kávy, akú ponúkajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Po hodine sedenia na tvrdej stoličke sa chcete pobrať domov, no na ceste vedúcej von z podniku sa roztržitá čašníčka ocitne na zemi a obsah zmrzlinového pohára, ktorý niesla zasa na vašej bielej blúzke. Prižmúrite oči a premýšľate, či sa vám na dotyčnú oplatí vrieskať. V sekunde sa rozhodnete: Áno, veď keď sa vám dnes stalo toľko zlých vecí, prečo by si to nemohla odniesť napríklad ona? Otvoríte oči a čašníčky nikde. Obzriete sa a vidíte ju bežať do miestnosti pre personál. Trikrát sa zhlboka nadýchnete a pomyslíte si, že dnes vás už vážne nič neprekvapí. Opatrne, krôčik po krôčiku zídete po schodoch sprevádzaná zlomyseľnými pohľadmi hostí i personálu (aj tej nešikovnej servírky) a bez akejkoľvek chuti do života sa poberiete domov. Cestou sa obzeráte na všetky strany, na každého pomstychtivo zazeráte, pri prechode cez cestu obozretne počkáte na tretiu zelenú a až potom sa odvážite prejsť (síce v strede skupinky neznámych ľudí, no dokonale chránená pre autami) a celkovo sa správate, akoby ste trpeli stihomamom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Je pol ôsmej, keď konečne zastanete pred vytúženým domovom. Kľúč trafíte na štvrtý pokus a myšlienkami ste pri svojom priateľovi vo voňavom kúpeli. A tak sa stane, že si ani nevšimnete susedu, ktorá práve doumývala schody. Pozor, sú ešte mokré, kričí na vás miesto pozdravu, no vám to už môže byť akurát tak jedno, sedíte na podlahe a bezradne pozeráte zlomený opätok i obsah kabelky váľajúci sa po celom poschodí. Suseda vám miesto pomoci zabuchne dvere pred nosom, no vy ste si istá, že vás pozoruje priezor. Náhlivo pozbierate všetky veci, susedkinim dverám ukážete neslušné gesto a prekročíte prah svojho bytu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Unavená sa hodíte priateľovi do náručia a on vám nežne zašepká do uška: Všetko najlepšie k narodeninám, miláčik. Odtiahnete sa a vidíte, že v rukách drží malú škatuľku a ružu. Bez slova sa otočíte, idete do kúpeľne a zamknete. Po dnešnom dni skutočne nie ste v stave povedať mu, že narodeniny máte dvadsiateho prvého a nie dvanásteho...

Simona Móciková

Simona Móciková

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som pesimistická a flegmatická, život však beriem s humorom. Snažím sa žiť najlepšie ako viem. Nie vždy mi to však vychádza. Zoznam autorových rubrík:  Pohľady na veci okolo mňaRecenzie na knihySúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu