Opis učiteľa: Mali sme dobrú triednu. Kombinácia SJ-VV a bola skutočná odborníčka. Avšak nikdy sa dosť dobre nevedela vcítiť do našej kože. Pri riešení triednických záležitostí nám buď začala nadávať, alebo sme ju už tak vynervovali, že uprostred hodiny odišla z triedy. Vážne sme ju upodozrievali, že plače v kabinete. Mysleli sme, že naše vyrušovanie jej (tak ako každému) lezie na nervy. Aké bolo naše prekvapenie, keď sa pri príhovore na konči roka rozplakala, a pomaly nám vynadala, že sme príliš ticho a nemôže sa sústrediť, keď nevyrušujeme.
Výrok: „To sú ale zvery! Ešte jedna takáto hodina a ja už fakt neviem! Nikdy som si nemyslela, že dokážu byť až takí odporní!"
„Ale upokoj sa! Veď oni z toho vyrastú."
„No dobre, ale dovtedy ma privedú do blázinca!"
Aj takúto debatu som si vypočula po ďalšej nevydarenej hodine slovenčiny.
Opis učiteľa: Fyziku nás učila postavou malá, no chuťou učiť veľká osoba. Nulový zmysel pre humor, avšak zmysel pre skúšanie toho, kto sa práve neučil, je lepší ako psí čuch. Fyziku v našej triede má rada asi len jediná baba (Maja, ja ťa fakt nechápem), no fyzikárku asi viacerí. Dá sa s ňou v pohode porozprávať o mnohým iných veciach okrem fyziky.
Výrok: „Mne je jedno, že som jediná učiteľka, ktorá vás ešte normálne učí! Chcem, aby ste toto vedeli a budem vysvetľovať do poslednej chvíle!"
„Pani učiteľka, naozaj to nechcete vzdať?"
„Nie!"
O päť minút...
„Ja to vzdávam! Tu sa naozaj nedá učiť!"
Aj takto môže vyzerať výklad o jadrovej energii.
Opis učiteľa: Matematiku nás učí svojská a rozumná žena s veľkou dávkou logiky. Ona rešpektuje nás a my ju. Nevyjadrujem sa pozitívne iba preto, že je riaditeľka SŠ, ktorú budem navštevovať.
Výrok: „Je mi jedno, či budete robiť tieto cvičenia, alebo nie. Len ten princíp pochopte a napíšte dobre písomku. Vlastne, ani to nemusíte, učíte sa predsa pre seba, nie pre mňa. Takže, poďme na tie cvičenia, do konca hodiny nech to máte hotové!"
Motivácia ako sviňa.
Opis učiteľa: Učiteľka chémie a prírodopisu je z väčšej časti príčinou, že z týchto predmetov nič neviem. Chaotizmus a mierna nechápavosť v jednej osobe nie je dobrá kombinácia. Poriadnu hodinu sme nemali asi od marca a tak túto spomienku lovím z pamäti dosť hlboko.
Výrok: „Vy mi nebudete hovoriť, čo sme už prebrali a čo nie! Ja to hádam viem najlepšie, nemyslíte?! Takže, poďme si to vysvetliť."
„Ale pani učiteľka, my sme to už naozaj preberali..."
„Viete čo... učte sa to sami!" (odišla)
O (ani nie) päť minút.
„Deti, mali ste pravdu, už sme to prebrali. Ale viete, to to počasie na mňa tak divne vplýva, asi mám migrénu... A som už úplne prepracovaná, včera som zase do noci robila ten projekt..."
„Pani učiteľka, asi by ste si mali zobrať dovolenku."
„Čože?! Vy mi nebudete hovoriť, čo mám robiť! Mám predsa vlastný rozum!"
A stále dookola... Silný nábeh na Alzheimera.
Opis učiteľa: Nemčinárka je milá, postaršia pani, ani príliš prísna, ani príliš benevolentná. Učila nás od piateho ročníka a musím povedať, že naučila. No v devine sme sa spojili s druhou skupinou, ktorú dovtedy učila iná učiteľka. Nemali veľmi radi učiteľky tohto typu. Netrvalo dlho a ich „neznášanlivosť" začala byť vzájomná. Väčšina triedy (ak nie všetci) zrazu nemali radi nemčinu. A učiteľke to dávali aj patrične najavo. Hlavne, že polovica triedy ide na nemecký gympel. O niektorých radšej ani nevie, lebo sa obávam, že vzhľadom na jej pokročilý vek by jej to neurobilo dobre na srdce.
Výrok: To by ste museli zažiť, keď sa na nás naštve. Napr. po ďalšom trápnom vtipe spolužiaka ostane učiteľka ticho. Keď si to uvedomíme, stíchneme aj my. Spolužiak sa po čase (keď si to uvedomí aj on) začne ospravedlňovať, no už je neskoro. Učiteľka bledá v tvári naňho nenávistne zazerá a odmieta prehovoriť čo i len slovko. Na konci hodiny zadá úlohu a odchádza s hnevom, ale i so slastným výrazom úľavy na tvári. Konečne je potom.
Takto vyzerala každá tretia hodina.
Opis učiteľa: Tu som už chcela skončiť, no vtom mi oči zablúdili k rozvrhu, ktorý ešte stále visí na stene pripomínajúc mi zlaté časy. Zbadala som veľké čierne D ako dejepis. Nedá mi preto nespomenúť učiteľku, ktorej foto môžete vidieť vyššie. Je to fotka z výletu a (aby ste boli v obraze) ona sama nás požiadala o to, aby sme ju natupírovali. Aj pózu si zvolila sama. Možno vo viere, že si z nej žiaci prestanú robiť srandu. Chvíľu to možno fungovalo, no potom znovu začala vydávať tie divné zvuky, ktoré nazýva „smiech."
Výrok: „Ha-ha-ha..."
„Pani učiteľka, na čom sa smejete?"
„Na ničom, len sa mi zdalo že je tu príliš ticho. Ha-ha-ha..."
Kto sa smeje bez príčiny...
Týmto by som snáď ukončila prehliadku učiteľov. V niektorých prípadoch ešte ostala nejaká autorita, iní už rezignovali na svoje povolanie. Všetci teraz máme dva mesiace na to, aby sme získali stratenú rovnováhu späť. Možno sme sa o to trocha pričinili aj my, ale určite nechtiac. Puberta je totiž zložité obdobie a keď sa ešte zmieša s deviatym ročníkom, je jasné, že z toho nič dobré nevzíde. Nikto nevie, prečo sa deviataci tak správajú. Možno ide o „medzideviatackotriedne" súperenie na tému „Kto najviac vynervuje učiteľa," možno si chceme dokázať, že už nie sme deti, ale popritom zabúdame na to, že ešte nie sme ani dospelí. A možno je to úplne prirodzené a každý tým musí prejsť. Predsa sa ešte len hľadáme.
